"Materinských rečí môžeme mať toľko, koľko sme si schopní dať v príslušnom vývojovom období dohromady. Dôležité je však časové vymedzenie. V rannom detstve sa vytvárajú v materinských jazykoch jednotlivé rečové systémy a pokiaľ na ne v tomto období pôsobíme, dieťa si ich bez problémov osvojí. Ak sa prekročí tento biologický vek (6. rok), dieťa sa začína učiť ďalší jazyk už ako systémový jazyk. Tzn., učí sa "nereči", pretože rečové centrá sú obrazne povedané obsadené."
"Nesúhlasím s názorom, že deti zoznamujúce sa v predškolskom veku s anglickým jazykom sú zmätené. Dieťa v podstate používa slová prevažne z emocionálneho hľadiska. Keď sa mu určité slovo páči v angličtine, tak ho hovorí v angličtine, pretože ho citovo uspokojuje. Tá ďalšia rovina je, že dieťa chce ukázať, že to dokáže povedať ešte aj v inej reči. To sú dve motivačné roviny, kedy dieťa napr. namiesto slova auto povie car a naopak. Neznamená to však, že v tom má zmätok, ako sa veľakrát z vonkajšieho pohľadu môže zdať."
"Malé deti neovládajú materinský jazyk dokonale. Oni sa ho ešte len učia. Rovnako tak, ako neovládajú dokonale ďalší cudzí jazyk, a aj napriek tomu ním hovoria. Povedia to, čo potrebujú. Komunikujú s tým, s kým potrebujú a dokážu to. Ich prístup k používaniu jazyka je nesmierne tvorivý. Keď nepoznajú slovo, ktorým by určitú skutočnosť vyjadrili, tak to povedia inak, pomôžu si inými slovami. A nevadí im to. Na rozdiel od nás dospelých. Keď máme prehovoriť cudzím jazykom a práve si nemôžeme spomenúť na jediné slovíčko, tak je to pre mnohých z nás koniec prejavu."
Späť do Metóda Wattsenglish